Attention Seeking?

Sedím tu jak taká krava a kúšem si spodnú peru, lebo som na seba naštvaná za svoje chvíľkové .. ako to nazvať, aby som nezhadzovala samú seba.. chvíľkové zlyhania, ktoré za to vôbec nestoja. 

Mala som vo svojom živote pár vzťahov, niektoré boli absolútne detinské, z môjho dnešného pohľadu priam smiešne, ale veď čo si budem vyčítať, inak to vtedy byť nemohlo, niektoré ma ťahali príliš dole (o tom potom) a niektoré zo mňa vyplavovali tie najhoršie a najtemnejšie veci. 

Vzťah, ktorý mám teraz zo mňa tiež prekvapivo občas vytiahne veci, o ktorých som nevedela (prípadne len tušila), že vo mne sú, ale s tým rozdielom, že na nich chcem pracovať. Nezakladám ruky a nedvíham bradu vysoko do vzduchu s teátrálnym povzdychom, ak ma nechceš takú aká som, tak … (doplňte si čo chcete). Nie, neviem presne, čím to je, ale posledný pol rok, rok, mám veľmi eye opening momenty sama so sebou. Vy ste si tým možno prešli dávno, možno si tým prechádzate, možno si tým len prejdete, možno si tým neprejdete nikdy, lebo presne viete kto ste, čo chcete, čo robíte, prečo to robíte, a máte v sebe pozametané všetky smietky všetkých nečistôt, ktoré sa vo vás mohli usadiť za všetky tie roky.

No sedím teda tu a cítim sa jak krava, lebo som mala zasa svoje chvíľkové zlyhanie kvôli veci, ktorá je vlastne len a len môj osobný problém, ktorý si musím (môžem) vyriešiť sama. Alebo, teda, môžem si nechať pomôcť. Za ten posledný rok sa zo mňa vydralo hrozne veľa neistôt, ktoré tam istotne prítomné vždy boli, možno sa aj drali na povrch rovnako, ako sa derú teraz, ale teraz si ich viac všímam a pátram po ich zdrojoch, aby som ich dokázala eliminovať. Jedna z týchto neistôt vo mne vyvoláva potrebu po pozornosti. Áno, som attention seeker. Upokojujem sa tým, že si to aspoň uvedomujem a snažím sa na tom pracovať. To, že píšem tento blog však možno nie je dokonalým dôkazom toho, ale myslím si, že zapisovanie myšlienok a aj ich posúvanie ďalej môže pomôcť mne, a možno aj niekomu inému. Attention seeking je blbosť. Načo to niekto potrebuje, a niekto nepotrebuje? Kde sa v nás (niektorých) berie potreba byť neustále vnímaný? Chápaný? Pochválený? A dá sa s tým niečo robiť? 

Ok, takže všetci potrebujeme pozornosť, to je jasné, sme ľudia. Tvoríme si medziľudské vzťahy a tie sú do veľkej miery o pozornosti jedného voči druhému. Všímame si, počúvame sa, chválime sa, kritizujeme sa, vnímame sa. Normálna, zdravá potreba po pozornosti. Občas táto potreba však nie je úplne zdravá. Nehovorím, že som najhoršia attention whore vo svojom okolí, ale viem o sebe, že túto pozornosť potrebujem viac, než bežný jedinec.

Múdre stránky hovoria, že attention seeking môže mať korene v detstve, alebo rovnako v traume, ktorá sa udiala nedávno. V detstve som dostávala pozornosti normálne, tým som si istá, mama sa nám venovala, otec sa nám venoval. Na čo si však jasne spomínam a tiahlo sa to naprieč celým mojím životom, je fakt, že môj otec slovami chvály šetril. Veľmi šetril. Nie som si úplne istá prečo to tak bolo, keď boli určité momenty, kedy ma pochváliť mohol (prípadne mal). Boli to objektívne úspešné momenty môjho detského, dospievajúceho, či dospelého života, za ktoré som nedostala toľko chvály, koľko by som dostať chcela. Dokonca mám pocit, že si presne pamätám tých zopár momentov, kedy som od otca pochvalu dostala. Otázka je, prečo sa sústredím na tento fakt a nie fakt, že moja mama ma normálne chválila a chváli, keď ide o úspechy. Ako sme si minule s mojou pani terapeutkou Katkou povedali, “ľudia majú tendenciu vypichovať len tie negatívne veci, ktoré im zapadajú do ich scenára”. Takže možno sa v tomto momente len vyhováram na to, že ma otec nedostatočne chválil, keď som to potrebovala. A možno nie. Bohvie. Raz na to snáď prídem. Nedávna trauma. O tej by som tiež vedela rozprávať. Možno je to kombinácia všetkého.

No a teraz naozaj. Som skutočný attention seeker? Ja si myslím, že áno. Alebo teda, chcela by som byť menší. Chcela by som po pozornosti a chválení menej, ako po ňom v skutočnosti prahnem. Čítam si múdre články na internete, a z 9 bodov uvedených na danej stránke, sa ma našťastie netýkajú všetky, ale týka sa ma ich viac, než by som v skutočnosti chcela.

Bod 1 -  Pretending You Can’t Do Something, napriek tomu, že to urobiť viem. S týmto bodom sa nestotožňujem, priam naopak, mám pocit, že sa neustále tvárim, že dokážem urobiť úplne všetko. Ale možno je to len same shit different colour. 

Bod 2 - Fishing For Compliments, tak toto je presne moja kolonka. Tu som ako doma. Tu som kráľovná. Tu trónim ja. Fishing for compliments je jediná forma rybačky, ktorej sa venujem takmer denne. Občas mi ide fantasticky. 

Bod 3 - Not Asking About Other People’s Lives And Problems, s týmto bodom som bola konfrontovaná pár rokov dozadu mojou najlepšou kamarátkou z detstva, Zuzkou. Mala pravdu. Odvtedy sa naozaj snažím zaujímať sa o ľudí. Genuinely. Nepredstieram to. Mala som tendenciu neustále hovoriť sama o sebe, (to mám aj doteraz), lebo koho poznám lepšie, ako samú seba? (Už neplatí ani to.) Tento aspekt sa mi podarilo vybalansovať, niektoré priateľstvá, ktoré udržiavam sa naopak obsahovo nikdy nedotýkajú mojich starostí a môjho života, mám v nich úlohu poslucháčky a príležitostnej poradkyne a som s tým veľmi spokojná. 

Bod 4 - Being Controversial On Social Media, v tomto bode sa nenachádzam. Na sociálne médiá pridávam veci, ktoré ma v skutočnosti zaujímajú, bavia, s ktorými sa stotožňujem, nie veci, ktoré budú zámerne vyvolávať dialóg, či konflikt. Pod týmto bodom si predstavujem tých šialených trollov, ktorých máme isto každý medzi kamarátmi aspoň v počte jeden kus. Takže nie. Not me. Viem na seba pútať pozornosť na sociálnych médiách, ale nevyšla by som za hranice slušnosti. (Ale na Fica kľudne napíšem, že je KOKOT.)

Bod 5 - Being Promiscuous, záleží od toho, s kým sa porovnávame, však? Ak sa porovnám s Danou, ktorá mala za celý život dvoch sexuálnych partnerov, tak áno, ak sa však porovnám s Matejom či Petrom, ktorí prestali svoje partnerky rátať niekde pri čísle 200, tak som amatérka. Momenty, kedy som nemala vážny vzťah som rada využívala na spoznávanie seba samej, čo sa sexuality týka. Ale taktiež si nemyslím, že by sa za tým skrývalo niečo iné, ako sa skrýva/odokrýva. 

Bod 6 - Constantly Exaggerating, áno, áno, to som ja. Niektoré veci veľmi rada zveličujem. Nie neustále. Ale stáva sa. Kedysi som si zvykla privlastniť príbeh niekoho iného a podávať ho ako svoj vlastný. Alebo si niečo domyslieť až natoľko, že som tomu sama uverila. Ale to možno len patrí k dospievaniu. Tak, či onak, zveličovanie mi cudzie nie je, no a naopak, niektoré veci nepriznám, hlavne ak ide o fyzickú bolesť. Vtedy som za hrdinku. Príbeh o tom, že som tri mesiace chodila so zlomenou nohou vám rada poviem aj 100x. Dve strany tej istej mince? Tá istá strana tej istej mince?

7. … And Complaining. No áno, asi áno. Určite sa ponosujem. Avšak nemyslím si, že sa ponosujem viac, ako sa z vecí viem tešiť. Jedno aj druhé má v mojom prejave silné zastúpenie. Rovnako viem prerušiť konverzáciu, aby som poukázala na krásneho vtáčika či sáčok vznášajúci sa vo vetre, ako sa posťažovať na to, že mi niečo nevychádza. 

8. Causing Arguments. To som asi spravila. Predvčerom. Potrebujem teraz v sebe vyriešiť, či šlo naozaj len o pozornosť samotnú, ako sa nazdáva môj priateľ, a ako by aj táto bodová osnova mohla napovedať, alebo šlo o to, že som si potrebovala danú vec naozaj vyrozprávať (aj keď opakovane, čo verím, že spôsobuje frustráciu u partnerov). Občas ma baví riešiť konflikty, lebo to ukazuje, kto je ako dospelý a kto dokáže ako čeliť úskaliam a prekážkam a kto je nakoľko ochotný robiť kompromisy. Ale že by ma bavila hádka samotná, si nemyslím, každopádne to stojí za hlbšie zamyslenie sa. Možno ostanem zaskočená sama sebou. 

9.  Doing Things Just For The Praise. V tomto bode sa priznávam, že som neistá. Alebo som možno len príliš kritická sama k sebe. Je totiž množstvo vecí, ktoré robiť chcem, ktoré sa naučiť chcem, ktoré robím, ktorým sa venujem. Ale taktiež je ich množstvo, ktoré ostanú nakoniec zabudnuté, lebo ma po čase prestali baviť. Áno, som vegánka, áno som možno prototyp hipstera, áno, možno veci, ktoré robím, pôsobia, že ich robím iba pre účel samotný, ale v skutočnosti to tak nie je. V jóge nachádzam kľud, ktorý potrebujem, v bicyklovaní voľnosť, v meditácii krotkosť a únik, v maľbe hravosť a prekračovanie hraníc seba samej, v písaní slobodu, ktorú neviem vyjadriť správne skrze maľbu, v tanci vášeň a v keramike pevnosť a trpezlivosť. Sú to veci, po ktorých som vždy túžila, vždy som sa im chcela venovať. Dokopy tvoria mňa a dokopy ma posúvajú ďalej. 

Takže v troch bodoch si viem povedať áno, v niektorých si viem povedať možno, a v niektorých je to rázne nie. 

Na odpoveď ešte asi musím dozrieť. 

Tieto múdre body sú zo stránky : 

https://www.aconsciousrethink.com/8494/attention-seeking-behavior/